Vírus HIV

Pôvodca ochorenia AIDS je RNA vírus, ktorý nesie názov Human Immunodeficiency Virus (HIV) a patrí do čeľade Retroviridae, podčeľade Lentivirinae. Pre tieto vírusy je charakteristické, že pomocou enzýmu reverznej transkriptázy sú schopné prepísať vírusovú RNA do formy DNA a v tejto podobe provírusovej DNA sa naviazať do genómu ľudskej bunky. Po infekcii sa provírusová DNA nedá pri súčasnej terapii z genómu napadnutej ľudskej bunky eliminovať, preto je infekcia HIV zatiaľ nevyliečiteľná.

Dva typy vírusu HIV

Existujú dva typy vírusu HIV: HIV-1 a HIV-2, v rámci ktorých je známych už 11 subtypov HIV-1 a 7 subtypov HIV-2. HIV-1 sa vyskytuje najmä v Amerike, západnej Európe ale tiež v Ázii, kým HIV-2 najmä v subsaharskej Afrike, ale vďaka mobilite obyvateľstva sú už obidva vírusy rozšírené po celom svete. Genetická výbava týchto dvoch typov vírusov vykazuje približne 60 %-nú homológiu. Obidva vírusy podobným spôsobom poškodzujú imunitný systém, avšak infekcia HIV-1 rýchlejšie progreduje do štádia AIDS než infekcia HIV-2.

Štruktúra retrovírusu HIV

Genetický materiál vírusu HIV predstavujú 2 vlákna RNA rovnakej polarity. Obklopuje ich bielkovinový plášť, tzv. dreň vírusu. Vnútri plášťa sa nachádzajú enzýmy, ktoré vírus potrebuje pri svojom životnom cykle. Ide najmä o reverznú transkriptázu, ktorá prepisuje genetickú informáciu z formy RNA do formy DNA. Ďalším enzýmom je enzým integráza, pomocou ktorého sa provírusová DNA integruje do genómu hostiteľskej bunky.

Plášť má tvar pripomínajúci kužeľ. Dreň obklopuje dvojitý obal. Vnútornú časť obalu tvorí bielkovina, na ktorú zvonka nalieha lipidová dvojvrstva čiastočne obsahujúca aj proteíny hostiteľskej bunky, napr. antigény hlavného histokompatibilného komplexu. Pochádzajú z cytoplazmatickej membrány bunky, cez ktorú sa zrelá novovytvorená častica vírusu pučaním uvoľňuje do okolia. Táto častica má vzhľad guľovitého dvojstenu so 72 vonkajšími útvarmi, ktoré pripomínajú hlavičky špendlíkov zapichnutých do obalu vírusu. Guľatá hlavička predstavuje glykoproteín s relatívne vyššou molekulovou hmotnosťou, ktorý je spojený s ďalším glykoproteínom. Tieto dve glykoproteínové látky sú najdôležitejšie pri infekcii bunky, pri poškodení hostiteľskej bunky a ako antigény, proti ktorým je namierená imunitná odpoveď infikovaného organizmu.

Genetická informácia HIV

Genóm obsahuje 3 štruktúrne gény. HIV je unikátny tým, že jeho genóm obsahuje ešte ďalších 6 génov, ktoré nekódujú štruktúrne proteíny, ale vykonávajú výhradne regulučné funkcie. Genóm ľudskej bunky je približne 100-tisíc krát väčší ako genóm HIV, avšak regulačné mechanizmy vírusu HIV sú natoľko efektívne, že dokážu presmerovať syntetický aparát infikovanej bunky tak, že pomnožuje „votrelca“ a navodzuje aj chorobné zmeny v bunke spôsobujúce jej uhynutie.

Cesty prenosu HIV:

►sexuálna (pohlavná),
►krvná,
►z matky na novorodenca.

HIV sa neprenáša:

►bežným kontaktom s infikovaným človekom, napr. podávaním rúk, bývaním v spoločnej domácnosti,
►uštipnutím bodavým hmyzom (komáre, kliešte a pod.),
►vzduchom ani vodou.

Na webovej stránke  Národného referenčného centrum pre prevenciu HIV/AIDS v Bratislave, odborného garanta kampane, nájdete ďalšie informácie o HIV/AIDS (epidemiológia, prevencia, štatistiky, možnosti testovania…).